Keď dnes otvoríme Google Maps, Zem sa nám javí ako dokonale zmeraný a zmapovaný objekt, kde presne vieme vzdialenosti medzi mestami aj veľkosť celej planéty. Lenže pred vyše dvetisíc rokmi bola predstava o tvare a rozmeroch Zeme oveľa hmlistejšia. Niektorí učenci verili, že je plochá, iní že guľatá, ale len málo kto dokázal svoje tvrdenia podoprieť...

Keď dnes študent strednej školy vidí jednoduchý zápis typu sin 30° = 0,5 , málokedy si uvedomuje, že sa dotýka tisícročného intelektuálneho dedičstva. Čiselná, ktorú bez váhania zapíše do kalkulačky, ktorá je výsledkom dlhého príbehu, spája grécku vášeň pre dôkaz a geometriu, indickú praktickosť a výpočtové tabuľky, neskôr aj arabskú syntézu a...

Ľudstvo sa od nepamäti usilovalo porozumieť svetu cez čísla. To, čo sa nám dnes zdá samozrejmé – že rátame v desiatkovej sústave, zapisujeme čísla pozične a používame nulu ako symbol – je výsledkom tisícročí hľadania, omylov a postupných víťazstiev. Zároveň však ide o historickú náhodu. Teoreticky sme mohli počítať inak: v dvojkovej, dvanástkovej...

V srdci súčasnej ekonomickej krízy nesúvisiacej s číslami alebo trhovými ukazovateľmi sa skrýva kríza hodnotová. Naše ekonomické vzdelávanie možno produkuje skvelých technokratov, ale často zlyháva pri formovaní mysliacich a etických bytostí. Ako varuje Martha Nussbaum (1994), dochádza k "ochudobneniu morálnej stránky" študentov, ktorí ovládajú...

Ak by sme mali označiť jedného človeka, ktorý dramaticky zmenil tvár matematiky a pripravil pôdu pre modernú vedu, bol by to René Descartes (1596 – 1650). Francúzsky filozof, matematik a prírodovedec, známy najmä svojím výrokom "Cogito, ergo sum" ("Myslím, teda som"), urobil niečo, čo na prvý pohľad pôsobí banálne: spojil geometriu s algebrou. No...

Matematika je dnes vnímaná ako abstraktný systém symbolov a pravidiel, no jej korene sú prekvapivo hmatateľné. Rodila sa totiž zo života: z daní, z dedičstva, z rozdeľovania polí a z počítania obilia. Ak sa dnes študenti trápia s kvadratickými rovnicami, mali by vedieť, že tieto úlohy nie sú len výmyslom učebníc – majú viac ako štyritisícročnú...

Keď sa dnes hovorí o Isaacovi Newtonovi, väčšina ľudí si vybaví jeho príbeh s padajúcim jablkom alebo jeho dielo Philosophiae Naturalis Principia Mathematica (1687), ktoré položilo základy klasickej mechaniky. Menej laicky známe, no o to zásadnejšie je, že Newton sa stal jedným z otcov diferenciálneho a integrálneho počtu, matematického aparátu,...

Keď sa v starovekých Aténach prechádzal Aristoteles v záhrade Lykeia, verilo sa, že svet je logicky uchopiteľný a hierarchicky usporiadaný. Aristotelova filozofia vytvorila pevný rámec, v ktorom každá bytosť mala svoje miesto, každá pohybujúca sa vec svoj cieľ a každá otázka svoju odpoveď. Takto sformovaný obraz sveta prežil stáročia a stal sa...

Starí Gréci nevynašli rozprávanie (narativitu) – ale vynašli pojmovosť ako vedomú disciplínu. V priestore medzi trhom (agorou) a školou (scholē) si osvojili spôsob "hovorenia", ktorý prestal prírode len "pripisovať" vôľu bohov a začal ju opisovať prostredníctvom definícií, pokožky a dokazovania. Toto napätie medzi mythos (príbehom) a logos...

Keď sa hovorí o gréckom "zázraku" – o náhlom rozkvetu filozofie, logiky a vedy v antickom svete – zvyčajne sa tým myslí prechod od mythos k logos. Tento prechod neznamenal okamžité opustenie mýtu, ale postupné vytváranie nového spôsobu myslenia, v ktorom sa svet vysvetľoval prostredníctvom pojmov, definícií a argumentov. Gréci vynašli nielen...

Základné pravidlo, že niektoré operácie sa v aritmetickom výraze vykonávajú pred inými (zvyčajne zhutne označované skratkami ako PEMDAS/BODMAS či nemecky "Punkt vor Strich"), nevzniklo jednorazovým rozhodnutím jedného autora. Ide o postupné vyformovanie konvencií, ktoré sa objavili spolu so vznikom a štandardizáciou algebraickej notácie od 16....